História
V roku 1995 boli založené Mestské športové kluby Považská Bystrica, s. r. o., so sídlom v Považskej Bystrici s poslaním prevádzkovať športové objekty, ako sú športová hala na sídlisku SNP, krytá plaváreň, zimný štadión a letné kúpalisko. Sto percentným vlastníkom MŠK PB, s. r. o. je mesto Považská Bystrica. Finančné prostriedky spoločnosť získava pracovnými aktivitami, ako sú údržba verejnej zelene, upratovačské služby, prevádzka parkovísk, prenájom reklamných plôch a dotáciou od mesta Považská Bystrica. Tento projekt sa ukázal ako veľmi dobrý krok pre prevádzkovanie mestského majetku a prehľadnosť financovania v spoločnosti.
V roku 1996 potrebovala podať pomocnú ruku aj hádzaná a preto bola začlenená do Mestských športových klubov. Prešlo desať rokov a MŠK Považská Bystrica a tým aj mesto Považská Bystrica v súčasnosti najviac zviditeľňuje hádzanársky klub. Družstvo mužov je dvojnásobným Víťazom Slovenského pohára ( v roku 2001 a 2006), štvornásobným Majstrom Slovenska ( v ročníkoch 2001/2002 a 2002/2003, 2005/2006, 2022/23 ) a trojnásobným účastníkom najvyššej klubovej európskej súťaže – Ligy majstrov. Tento výpočet hovorí jasnou rečou o kvalite práce v Mestských športových kluboch Považská Bystrica, s.r.o. Klub, ktorému pred 15 rokmi hrozil zánik, je dnes jedným z najlepších na Slovensku!
1947
Hádzanársky oddiel začal rozvíjať svoju činnosť v Považskej Bystrici v roku 1947. Iniciátormi boli Miloslav Vitoslavský a Imrich Kuchar, ktorý hádzanú v našom meste neúnavne propagovali.
Hrávať sa začala česká hádzaná (v tom čase ešte rozšírenejšia) a prvé stretnutia sa hrali v priestoroch starého štadióna na ploche, ktorá v zime slúžila hokejistom. Oddiel mal 32 členov; sami zhotovili brány a upravili hľadisko. Hráči boli väčšinou študenti priemyselnej školy strojníckej.
Prvý výbor bol pomerne úzky:
predseda - Miloslav Vitoslavský
členovia - Imrich Kuchar, František Kotala, Anton Binčík
Za považskobystrické družstvo hrávali V. Ždánik, Kuchar, Binčík, Bíroš, Frommel, Severa, Rezníček, Kubala, a Procházka.
Prvými absolventmi rozhodcovského školenia sa stali Miroslav Vitoslavský a Anton Binčík.
Družstvo sa stretávalo so súpermi z Bytče, Lednických Rovní, Lietavskej Lúčky, Vsetína, Gottwaldova, Uherského Brodu a Nového Mesta nad Váhom.
1949 - 1953
Už v rokoch 1949-1950 sa začala presadzovať hádzaná s 11 hráčmi. Staré ihrisko bolo na hru nevyhovujúce - zápasy sa hrali na futbalovej ploche. Trénerom bol Imrich Kuchar, ktorý pripravoval Komínka, Žernoviča, Nottného, Meliša, Kuboviča, Kubránskeho, Kubalu, V. Žádnika, Rezníčka, Binčíka a Severu.
Éra medzinárodnej hádzanej trvala krátko - už v roku 1951 sa začali hrať krajské súťaže v hádzanej so 7 hráčmi. Partnermi Považskej Bystrice boli Bytča, Lednické Rovne, Vrútky, Lietavská Lúčka, Liptovský Mikuláš. Považská Bystrica už v I. ročníku vyhrala v kraji a postúpila do I. slovenskej národnej ligy, kde ju čakali silnejší súperi - Slávia Prešov, Slávia Bratislava, Trnava, Piešťany, Nové Zámky, Martin, Petržalka, a Bánska Bystrica.
Počet hráčov družstva sa rozšíril a tréner Imrich Kuchar mal k dispozícii týchto hráčov: Nottný, Schretter, Ľ. Króner, J. Króner, Sokola, Brescher, Kušík, Adamík, M. Višňovský, J. Višňovský, V. Žádnik, Zafka, Mackovič, Meliš, Randl, Pukančík a Žernovič.
Za dlhoročnú aktívnu činnosť v oddiele hádzanej som zažil rôzne príhody - viac či menej radostné a veselé, ale aj smutné, mrzuté, plné sklamania a nádychu trpkosti. Na tie nepríjemné sa časom zabudlo, zatrpknutosť vyprchala. Aj na to, čo kedysi mrzelo, zostali iba úsmevné spomienky, spomína bývalý hráč a terajší funkcionár hádzanárskeho oddielu Maxo Maťoš. Napríklad v roku 1952 sme hrali vo Svite. Po zápase sme v čakárni na železničnej stanici čakali na vlak, ktorým sme mali cestovať do Považskej Bystrice. Spokojní s výsledkom sme unavení posedávali v čakárni, kde si každý našiel svoj kútik, a spokojne podriemkával.
Do večerného ticha zrazu zaznel mocný rachot; nebodaj zemetrasenie či koniec sveta. Dvere čakárne sa prudko rozleteli, praskot dreva sa zmiešal s hlukom padajúcich trámov a v rozbúranej stene čakárne sa objavila lokomotíva. Nastal chaos, každý sa snažil utiecť čo najďalej od tohto pekla ako vládal.
Bez zranení sa to však neobišlo - mňa omráčil padajúci trám, mal som menší otras mozgu a drobné poranenia. Keď lokomotíva zastala, trámy a tehly dopadali, začali sme hľadať v ruinách jeden druhého. Kamaráti ma našli kdesi v kúte a volali; Maťo, hýb sa, máme tu vlak. Ako-tak ma postavili na nohy, vrátili do skutočnosti a pomohli mi dostať sa do vlaku. Až tam sme zisťovali, čo sa komu stalo. Domov sme pricestovali neskoro v noci. Samozrejme, najviac nás vtedy zaujímala posteľ. Ale na vykoľajenú lokomotívu uprostred čakárne sme spomínali podstatne dlhšie, ako trvalo zahojenie našich zranení.
V roku 1950 sa do súťaží zapojilo aj družstvo žien, ktoré sa z kraja prebojovalo do SNL (účastníkom SNL bolo až do roku 1962, keď zaniklo). Považskobystrickú ženskú hádzanú reprezentovali Hradňanská, Bublíková, Pauerová, Borčická, Paníková, Kubránska, Seková, Dalemulová, Špitálna, Blašková a Pilátová.
Družstvo mužov v roku 1953 vypadlo zo SNL, hralo potom opäť v krajskom majstrovstve. V tomto roku však náš oddiel usporiadal majstrovstvá ČSR dorasteniek (vyhral Spartak Stalingrad Praha pred Spartakom Dubnica).
1955 - 1957
V roku 1955 sa stal predsedom oddielu František Kotala a v dlhodobých súťažiach hrali 3 družstvá - mužov, dorastencov, žien.
Za družstvo mužov, ktorých trénoval I. Kuchár hrali Komínek, Ľ. Króner, V. Žádnik, Nottný, Meliš, Kubovič, Kubala, Kadúch, Kubranský, Antal, Kučera, Randl a Kušík, za dorastencov - pod vedením trénera V. Žádnika - Fekeč, Pavlík, Meszároš, Čermák, Halas, Blahút, Chromek, Stanček, Balogh, Friedl, Bacmaňák, Preiss a za ženy, ktoré trénovala trénerka Hradňanská - Borčická, Hradňanská, Kubránska, Seková, M. Mončeková, A. Mončeková, Blašková, Špitálna, Matiasová, Dalemulová, Příkazská, Pilátová a Žabenská.
V septembri v Považskej Bystrici konal turnaj mužov. Jeho účastníci sa umiestnili takto: 1. Spartak Považská Bystrica, 2. Spartak Bratislava, 3. ČH Považská Bystrica, 4. Slavoj Bytča.
V roku 1956 zvíťazilo družstvo mužov v krajskej súťaži, v kvalifikácii do SNL však skončilo na 2. mieste za Slovanom Bratislava a do SNL nepostúpilo.
Dorastenci s trénerom V. Žádnikom vyhrali súťaž kraja a v bojoch o majstra Slovenska skončili na 2. mieste; kvalifikovali sa tak aj na majstrovstvá ČSSR, kde obsadili 4. miesto (Bacmaňák, Friedl, Balogh, Stanček, Chromek, Blahút, Halas, Čermák, Meszároš, Pavlík, Fekeč).
1958
V roku 1958 hrali muži aj ženy SNL a dorastenci boli v lige, kde sa umiestnili na 3. mieste. Káder mužov ostával rovnaký, iba trénera Imricha Kuchara vystriedal Rastislav Komínek.
Výbor pracoval v zložení:
predseda - František Kotala
členovia - František Kubala, Ján Alexa, Jozef Firit, Anton Benčík, Imrich Kuchar
V auguste sa v Bratislave konal turnaj "O pohár SNP"; naši hádzanári skončili na 3. mieste (1. Slávia Bratislava, 2. Slávia Trnava, 3. Spartak Považská Bystrica).
Dorastenci hrali v krajskej súťaži, lebo sa súťažný systém zreorganizoval. Družstvo, za ktoré hrali Hradil, Danove, Firit, Preiss, Juščák, Ripka, Stanček, Miklušica, Sladkovský, trénoval V. Žádnik.
1959
Tento rok možno z určitého hľadiska považovať za krízový. Svedčia o tom dosiahnuté výsledky, ale i to, že zaniklo družstvo dorastnecov, lebo väčšina chlapcov opustilo Považskú Bystricu (najmä zo študijných dôvodov). V dlhodobej súťaži hrali dva celky - družstvo mužov a družstvo žien.
Muži - Bobáň, Ing. Bosák, Mlynčár, Firit, Antal, Kubránsky, Nottný, Maťoš, Fekeč, Melen, Halas, Kadúch, Meliš, V. Žádnik, J. Žádnik, Randl, Balogh, Meszároš - sa pod vedením trénera Rastislava Komínka umiestnili na 5. mieste v SNL.
Ženy vybojovali 3. miesto v SNL. Hráčky Borčickú, Špitálnu, Matiasovú, Kubránsku, Sekovú, Mončekovú, Blaškovú, Dalemulovú, Pilátovú, Žabenskú, Žádnikovú, Příkazskú trénoval František Antal.
1960 - 1965
Rok 1960 bol ešte poznamenaný krízou. Predsedom oddielu sa stal Ján Alexa. Stále pretrvával nedostatok mladých hráčov a káder hádzanárov sa ustavične zužoval. V súťažiach hrali iba muži a ženy - muži boli v SNL na 8. mieste, ženy na 6. mieste.
Nepriaznivou situáciou v oddiele sa zaoberal aj výbor TJ. zdôraznoval význam spolupráce so školami, výzva však nenašla potrebnú odozvu; družstvo dorastu sa nepodarilo zložiť. Bolo preto logické, že ďalšie roky - 1961 a 1962 - priniesli iba stagnáciu. Muži skončili na poslednom mieste v SNL a vypadli, ženy na predposlednom, ale tým, že vypadli, družstvo dokonca zaniklo.
Hľadali sa riešenia v zmene zloženia výboru a vo výmene trénerov.
Nový výbor:
predseda - Ing. Imrich Bosák
členovia - Miloslav Vitoslavský, Ján Meliš, Jozef Firit, František Kotala, Maximilian Maťoš, Vladimír Žádnik, Štefan Meszároš
Trénerom mužov sa stal najstarší hráč Považskej Bystrice Ján Meliš, ktorý začínal s vtedajším kádrom v krajských majstrovstvách; vekový priemer hráčov bol 29 rokov! Členmi družstva boli Balogh, Mlynčár, Ján Meliš, Juraj Meliš, Danove, V. Žádnik a Nottný.
O rok neskôr - v r. 1963 - však družstvo už v krajskej súťaži zvíťazilo a opäť postúpilo do SNL. Káder hráčov sa rozšíril o niektorých hráčov, ktorí sa vrátili z vojenskej služby . Bobáňa Kušíka, Lednára, Meszároša.
Súpermi hádzanárov Považskej Bystrice v rokoch 1963 - 1965 v SNL boli Martin, Nitra, Kysucké Nové Mesto, Trnava, Pezinok, Košice, Michalovce, Trebišov, Dubnica, Nové Zámky a ČH Bratislava B.
V roku 1965 sa konal prvý ročník medziprevádzkovej súťaže v hádzanej. Z 24 družstiev Považských strojárni vyhralo družstvo z údržby technického zariadenia, ktorá dostala pohár riaditeľa PS.
1966 - 1969
Muži v roku 1966 opäť vypadli zo Slovenskej národnej ligy. V následujúcich rokoch sa striedali aj tréneri (Jozef Meszároš a Ing. Juraj Sabo) aj celý rad hráčov - Hradil, Španihel, Gahír, Belej, Kontíl, Babiar, Vodár, Firit, J. Šuga, D. Šuga, Meszároš, Čimo, Tretník, Grebáč, Chovančík, Kukura, Brhlík, Mankovecký, Balogh, Cvengroš, Pavlík, Martikán, Bobáň, Kušík, Randl, J. Žádnik, V. Žádnik.
To, že v roku 1969 vyhrali naši hádzanári turnaj v Bošanoch za účasti družstiev z Vajnor, Bošian, Lokomotívy Bratislava a Považskej Bystrice, možno považovať iba za slabú náplasť na rany spôsobené slabou výkonnosťou.
1970 - 1973
Obrat k lepšiemu naznačil rok 1970. Jaroslav Slaný, nový tréner, sa s kádrom hráčov opäť dostal do SNL, kde bojovali celky Martina, Piešťan, Dubnice, Prešova B, Košíc B, Michaloviec, Levoče, Bardejova, Hlohovca a Považskej Bystrice.
O postup zaslúžili hráči Pavúk, Balala, Chovančík, Valient, Meszároš, D. Šuga, J. Šuga, Vodár, Garabík, Mráz, Hradil, Hlaváč, Žibrúň, Čupka.
V roku 1971 všetkých azda najviac potešilo vytvorenie dvoch dorasteneckých družstiev: A-družstvo dorastencov trénoval Dušan Firit a hrali zaň Drápal, Valient, Duník, Arkóši, R. Markovič, D. Markovič, Motlo; B-družstvo dorastencov viedol Karol Macurák a boli v ňom hráči Baroš, Kolenči, Šulek, Makovický, J. Raček, Černohorský, Kaňák, Korček, P. Raček.
Hádzanársky oddiel v roku 1971 viedol výbor v takomto zložení:
predseda - Ing. Imrich Bosák
členovia - Anton Bezdeda, Jozef Firit, MUDr. Rudolf Zibala, Štefan Meszároš, František Kvašay.
Muži sa v SNL umiestnili na 9. mieste, dorast vo východnej skupine dorasteneckej ligy na 6. mieste.
V rokoch 1972 a 1973 mal hádzanársky oddiel 96 členov; z nich bolo 33 mužov, 29 dorastencov a 34 žiakov. Tréner A-družstva seniorov Jaroslav Slaný bol učiteľom na III. ZDŠ v Považskej Bystrici a zaviedol "Pionierskú ligu", v ktorej hrali hádzanú žiaci základných škôl z Považskej Bystrice. Ohlas na toto podujatie bol dobrý; v súťaži štartovalo 18 družstiev.
Seniorský celok - Balún, Garabík, Žibrúň, Pavúk, Čapliar, Bašo, Grebáč, Vodár, Ulehla, Mako, Baranec, Valach, Fojtík, Drápal, Chovančík, Lecák, Kobrtek a Michalík - hral v SNL.
Dorastencov trénoval v lige Dušan Firit; v družstve boli Bartek, Hatajčík, Gardoň, D. Markovič, R. Markovič, Motlo, Drápal, Lecák, M. Fojtík, Machač.
V žiackej lige oddiel zastupovali 2 družstvá a viedol ich Jaroslav Slaný (aj seniorov).
1974 - 1977
V roku 1974 bolo potrebné zohrať rozhodujúci zápas o udržanie sa v SNL s družstvom Bardejova. Na domácom ihrisku viedli naši hádzanári v polčase 7:2, ale napokon prehrali 7:8 a zostúpili do krajských majstrovstiev.
Dorast pod vedením Pavla Čupku držal dobre - v lige skončil na 4. mieste.
V žiackej lige, ktorú tvorilo 24 družstiev v 4 skupinách, zvíťazila III. ZDŠ z Lánskej štvrte.
Až do roku 1977 muži museli hrať v krajskej súťaži, kým sa dostali do kvalifikačných bojov o postup do SNL. Kvalifikačné zápasy sa hrali v Lozorne, za účasti družstiev z Trebišova, Trnavy, a Stupavy. Považská Bystrica však skončila posledná a do SNL postúpili hádzanári Trnavy B.
1978 - 1979
V roku 1978 začal svoje plány meniť na skutočnosť nový výbor:
predseda - Ing. Imrich Bosák
členovia - Rudolf Krupa, František Blaško, Jaroslav Slaný, Štefan Grebáč, Ing. Jaroslav Harvánek, Anton Bašo.
Oddiel mal 100 členov - 28 dospelých, 32 dorastencov a 40 žiakov - tri družstvá hrali v dlhodobých súťažiach.
Muži skončili v krajskej súťaži na 3. mieste, dorastenci vyhrali II. dorasteneckú ligu a žiaci sa v kraji umiestnili na 5. mieste.
V oddiele pracoval kvalifikovaný tréner František Blaško a spolu s ním sa o postup do I. dorasteneckej ligy zaslúžili hráči Šamaj, Jeleník, Bosák, Priedhorský, Kukučka, Kučík, Harvánek, Petrík, Gašpárek, Žilinčík, Smädiš, Bartovič, Gašparík, Pavlík.
Lenže už o rok - v r. 1979 - dorastenci z najvyššej súťaže vypadli; nemali dosť skúseností potrebných na takéto náročné súperenie.
Umiestnenie družstiev:
- muži (krajské majstrovstvá) - 2. miesto,
- A-družstvo dorastencov (dorastenecká liga) - 12. miesto,
- B-družstvo dorastencov (krajské majstrovstvá) - 4. miesto,
- starší žiaci (krajské majstrovstvá) 3. miesto,
- mladší žiaci (okresné majstrovstvá) 2. miesto,
Trénermi družstiev boli František Blaško, Jaroslav Slaný, Dušan Firit a Ján Križan.
1980 - 1983
Záujem o prácu v hádzanárskom oddiele rástol. V rokoch 1980 - 1982 oddiel už mal 110 členov - 36 dospelých, 31 dorastencov a 43 žiakov - 5 družstiev hralo v súťažiach. V roku 1982 z nich dve vyhrali (muži a mladši žiaci) a naši seniorskí hádzanári bojovali v Považskej Bystrici i o postup do SNL s Tatranom Prešov B, Rapidom Bratislava, Slavojom Trebišov a VŠP Nitra. Druhé miesto, ktoré si vybojovali, im stačilo, aby sme opäť hrali v najvyššej slovenskej súťaži.
V kvalifikačných bojoch viedol hráčov Jaroslav Slaný; o postup sa zaslúžil Rác, Bartek, Drápal, Bartovič, Ušiak, Balala, Beňo, Priedhorský, Šoltýs, Gardoň, Oravec, Fojtík, Vodár, Balušík, Hodas, Chalány, Hatajčík. V novom ročníku 1982 - 1983 začal pracovať nový výbor:
predseda - František Svatík
členovia - Maximilian Maťoš, František Blaško, Ing. Imrich Bosák, Anton Bezdeda, Rudolf Papík, Štefan Grebáč
Umiestnenie družstiev:
- muži (SNL) - 12. miesto,
- starší dorastenci (krajské majstrovstvá) - 1. miesto,
- mladši dorastenci ( I. dorastenecká liga) - 4. miesto,
- starší žiaci (krajské majstrovstvá) - 2. miesto,
- mladší žiaci (krajské majstrovstvá) - 2. miesto,
Na jar roku 1983 vymenil trénera Františka Blašku Jaroslav Slaný, výkon družstva sa však nezlepšil a opäť muselo zostúpiť do majstrovstiev kraja. Starší dorastenci však vyhrali krajskú súťaž a postúpili do I. dorasteneckej ligy. Starší a mladší žiaci boli v kraji na 2. mieste, mladší dorastneci v lige na 5. mieste.
1984 - 1985
Rok 1984 bol opäť kvalifikačným. Muži vyhrali majstrovstvá kraja a boli prví z uchádzačov o postup (Nové Zámky, Sečovce, ČH Bratislava B). Mužstvo mužov - Barteka, Ráca, Petríka, Kozáka, Juríčka, Ondogreculu, Kucharíka, Jeleníka, Baranku, Bartoviča, Šušlíka, Hantíka, Ušiaka, Harvánka, Gardoňa, Turzu, Oravca a Šoltýsa - opäť trénoval František Blaško.
Od ročníka 1984 - 1985 pribudlo B-družstvo mužov a oddiel mal už 160 členov, z nich 62 dospelých, 57 dorastencov a 41 žiakov.
Umiestnenie družstiev:
- A-družstvo mužov (SNL) - 10. miesto,
- B-družstvo mužov (krajské majstrovstvá) - 5. miesto,
- starší dorastneci (I. dorastenecká liga) - 4. miesto,
- mladší dorastenci (I. dorastenecká liga) - 6. miesto,
- starší žiaci (krajské majstrovstvá) - 1. miesto (kvalifikácia M-SSR 4. miesto),
V priebehu roka 1985 sa vystriedali v jednotlivých družstvách títo hráči:
- A-družstvo mužov (tréner Dušan Porubský): Mikuška, Hološko, Rác, Bartek, Petrík, Ing. Kušnier, Bartovič, Baranka, Pospíšil, Ing. Hanták, Kukučka, Čakajík, Ondogrecula, Gardoň, Ing. Kozák, Ing. Jakubík, Ing. Zajac, Jeleník, Šušlík, Šoltýs,
- B-družstvo mužov (tréner Anton Bašo): Drápal, Hlavčo, Žilinčík, Vallo, Vodár, Beňo, Fojtík, Oravec, J. Bašo, I. Bašo, Chalány, Priedhorský, Pažitný, Hatajčík, Kontík, D. Firit, Harvánek, Zemančík,
- starší dorastneci (tréner František Blaško): Cipciar, Hajčík, Pajger, Gáborík, Diasnik, Macháč, D. Firit, ml., Čamaj, Fojtík, Krištof, Pacúch, Papšo, Hlavatý, Janiga,
- mladší dorastenci (tréner Dušan Firit, st.): Miklovič, Haladej, Justus, Chovanec, Valášek, Kanis, Plovucha, Slaný, Burian, Hrnčík, Šulavík, Šušlík, Hošták,
- starší žiaci (tréner Rudolf Krupa): Meszároš, Kubiš, Chovanec, Stoklasa, Hrnčíř, Lovíšek, Starosta, Hošala, Janáček, Jágrík, Grbál, Pleško, U. Krajčoviech, Babier, Kukučka,
- mladší žiaci (tréner Jaroslav Slaný): Ševčík, Grunský, Holišík, Halača, Kanis, Coloň, Lovíšek, Buday, Štens, Janiš, Bandúr, Martinka, Hrbek, Papšo, Babiar, Guniš, Viskup, Chovančík, Hradil, Balušík, Brezničan.
Oddiel mal 25 kvalifikačných trénerov:
František Blaško (I. tr.), Dušan Porubský (II. tr.), Ján Ušiak, Ing. Marián Jakubík, Jaroslav Slaný, Miroslav Horečný (II. tr.), Dušan Firit, Jaroslav Petrík, Milan Bielik, Štefan Žibrúň (III. tr.) a 15 trénerov IV. triedy.
Zloženie výboru v r. 1985:
predseda - Stanislav Dubec,
podpredseda - Maximilian Maťoš,
tajomník - Milan Bielik,
predseda PVK - František Svatík,
metodik - František Blaško,
pokladník - Dušan Firit, st.,
členovia výboru - Štefan Grebáč, Anton Bezdeda, Anton Bašo, Štefan Hatajčík, Igor Fuzy
Obľúbenosť hádzanej dokazujú stále plnšie tribúny na hádzanárskom štadióne. Napriek tomu, že považskobystrickí hádzanári svojou hrou nie vždy potešili priaznivcov tohto zaujímavého športu, dnešné výsledky dávajú možnosť veriť, že sa mužom, dorastencom, aj starším i mladším žiakom bude dariť. Majú všetky predpoklady napredovať a získať si pozornosť i podporu milovníkov tejto krásnej a pútavej loptovej hry.
