Naši extraligoví hádzanári majú za sebou súťažný ročník 2025/26, v ktorom postúpili do finále Slovenského pohára, v najvyššej slovenskej súťaži získali bronzovú medailu a v 2. kole Európskeho pohára, keď v 1. kole mali voľný žreb, bol nad ich sily taliansky tím Raimond Sassari. O tom všetkom, avšak nielen o tom, sme debatovali so 48-ročným trénerom mužstva Václavom Strakom.
Vlani v lete odišlo z mužstva až deväť kvalitných a skúsených hráčov. Nahradili ich šiesti noví, s výnimkou Lukáša Péchyho všetci mladí, traja vekom ešte dorastenci. Takú rozsiahlu obmenu kádra ste za tých trinásť sezón, čo ste tréner MŠK, ešte nezažili, že?
„Nie. Chlapci z mladej generácie, s ktorými som po nástupe do funkcie v novembri 2013 začal pracovať, postupne odrastali, stali sa z nich tridsiatnici, takže v posledných rokoch sme káder podľa potreby len dopĺňali, nanajvýš dvoma-troma hráčmi. Ale odchod polovice mužstva počas jedného prestupového obdobia, to tu skutočne ešte nebolo.“
Do akej miery to zmenilo vašu prácu?
„Do značnej. V predchádzajúcich sezónach som s už zohraným tímom mohol na tréningoch väčšinu času venovať detailom a taktickej príprave zameranej na súpera. Po príchode viacerých mladých hráčov z iných klubov i z nášho dorastu sme sa opäť museli v prvom rade sústrediť na zdokonaľovanie herného systému tímu, či v obrane alebo v útoku. Na detaily neraz nezostával čas. Navyše nemožno zabúdať, že viacerí hráči, ktorí zostali, sa museli vyrovnať s novou rolou, ktorá im v mužstve pripadla. Hrali na iných postoch, ako sú zvyknutí, museli na seba vziať viac zodpovednosti a uniesť ju na svojich pleciach.“
Chtiac-nechtiac ste sa vo vašej práci vrátili o nejaký krok späť. Neubíjalo vás to?
„Nie. Práca s mladými talentovanými chlapcami, ktorí k nám prišli dostatočne motivovaní a z ktorých priam vyžarovala chuť tvrdo pracovať, ma veľmi bavila. Iste, neraz zbytočne strácali lopty, robili aj iné nevynútené chyby a niektoré herné situácie riešili netakticky, ale to k mladosti patrí, to sa nedá odstrániťzo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac. Na druhej strane je nová mladá krv pre mňa i zvyšok tímu veľmi inšpiratívna. Aj preto sme sa rozhodli pre tento radikálny rez. Veríme, že už v blízkej budúcnosti sa nám táto investícia začne pozvoľna vracať.“
Ste známy tým, že pred mužstvo a tým aj pred seba staviate maximalistické ciele. Avšak v práve skončenej sezóne ste nie všetky splnili. Prebojovali ste sa síce do finále Slovenského pohára, ale nie aj do finále extraligy, a v Európskom pohári ste zakopli hneď na prvej prekážke. Ste napriek tomu so sezónou spokojný?
„Odpoviem takto: berúc do úvahy výsledky i herný prejav nie sme nespokojní. Je to na hrane. Bronzovú medailu si vážime a vnímame ju pozitívne. No zároveň si uvedomujeme, že za istých okolností sme mali na to, aby sme v semifinále play-off extraligy s Bojnicami uspeli. Nedokázali sme to a to nás mrzí.“
Kde sa najciteľnejšie prejavil odchod deviatich hráčov?
„V strede obrany, ten bol našou achilovou pätou. Tým viac, že sme sa museli zaobísť nielen bez Bystrického a Dudáša, ale v úvode sezóny aj bez Šimona Macháča a v jej priebehu i bez Petra Juráka, ktorý mal dlhodobé zdravotné problémy. Nuž a vo vyrovnaných a vypätých zápasoch nám veľmi chýbali víťazné typy, ktoré by v kľúčových fázach zápasov vedeli vziať zodpovednosť na seba a rozhodnúť ich. Takým bol napríklad Nemanja Živkovič.“
Kedy vám bolo počas uplynulej sezóne najťažšie?
„Keď mal niektorý z mojich zverencov vážne zdravotné problémy. Vtedy, keď Peter Jurák nemohol pre bolesti v chrbte takmer päť mesiacov hrať, keď Lukáš Gálik musel ísť so zraneným ramenom uprostred sezóny na operáciu, keď si Nelvis Mbufung poranil koleno a taktiež skonči pod skalpelom... Ťažko mi bolo aj po niektorých dôležitých zápasoch, v ktorých sme napriek dobrej príprave neuspeli. V Sassari sme v súboji Európskeho pohára zaplatili nováčikovskú daň za neskúsenosť našich mladých hráčov. V Prievidzi sme po Novom roku nešťastne o gól prehrali veľmi dobre rozohraný štvorbodový duel s Bojnicami. V Žiline sme vinou sedemminútového herného výpadku v prvom polčase finále Slovenského pohára, v ktorom sme inak podali veľmi dobrý výkon, neuspeli s Prešovom. A v Šuranoch, kde sme po marcovej reprezentačnej prestávke stratili oba body s Novými Zámkami. Pozitívom bolo, že na niektoré tieto prehry mužstvo veľmi dobre zareagovalo. Po Sassari sme vysoko zdolali Bojnice, po Nových Zámkoch si to odniesla zase Modra.“
A kedy ste boli najšťastnejší?
„Keď sme v úvode play-off - v tej časti sezóny, v ktorej už ide o všetko a ktorá nás preto najviac baví - vyhrali s Bojničanmi na ich pôde vysoko o 12 gólov, a keď sme po dvoch nasledujúcich prehrách uspeli s nožom na krku vo štvrtom. Vtedy som najintenzívnejšie pocítil silu morálnu tohto kolektívu.“
Prezraďte ešte, čo mužstvo momentálne robí, čo ho počas leta čaká a akými zmenami pred nadchádzajúcou sezónou prejde?
„Trénujeme do 20. júna, potom sa chlapci rozídu s individuálnymi plánmi na dovolenky. Keďže 1. kolo nasledujúceho ročníka extraligy je naplánované na sobotu 5. septembra, letnú prípravu začneme až 20. júla, teda o týždeň neskôr ako obvykle. Celú ju absolvujeme v domácich podmienkach a bude mať štandardný priebeh vrátane účasti na turnaji v Jičíne a ďalších prípravných zápasov, v ktorých sa stretneme napríklad s českým vicemajstrom Karvinou, s Kopřivnicami i so Zubří. S výnimkou odchádzajúceho Juráka zostáva mužstvo pohromade, zháňame doň predovšetkým špecialistu obranára-zadáka. Do prípravy sa zapoja aj dorastenci Richard Dzurjaník a Adrián Fekeč, ten sa k nám ale pripojí až v auguste po majstrovstvách Európy kadetov. Nuž a uvidíme ako sa vyvinie situácia s Nelvisom Mbufungom, ktorý sa minulý štvrtok podrobil operácii zraneného kolena. Verím, že do dvoch mesiacov by mohol byť v plnom zaťažení, otázne však je, keďže sa chystá domov do Kamerunu, či opäť nebude mať problémy s vybavovaním potrebných víz.“
Ročník 2025/26 je minulosťou. Čo sa vám ešte žiada na jeho záver povedať?
„Chcem sa poďakovať nielen všetkým členom realizačného tímu, z ktorých najmä fyzioterapeut Peťo Haladej mal v jeho priebehu roboty nad hlavu, ale aj hráčom, z ktorých viacerí nehrali na obvyklých postoch, o to to mali ťažšie, ale zvládli to, a v posledných dvoch mesiacoch ukázali očividné zlepšenie. A ďakujem aj našim verným fanúšikom, ktorí si v posledných rokoch privykli na lesklejšie medaily a napriek tomu nad nami nezlomili palicu. My sa už teraz všetci tešíme na nasledujúcu sezónu a veríme, že aj oni.“
VIETE, ŽE...
...Václav Straka, ktorý je najdlhšie pôsobiacim trénerom v jednom klube v doterajšej 33-ročnej histórii najvyššej slovenskej súťaže hádzanárov, predĺžil s MŠK v uplynulých dňoch zmluvu o ďalšie dva roky?
Ak sa nič nepredvídané nestane, Václav Straka bude šéfovať striedačke MŠK minimálne ďalšie dva roky
