Martin Briatka začínal seniorskú kariéru v Prešove, potom zamieril do Topoľčian, Hlohovca, na pol roka do nemeckého Ingolstadtu, aby napokon v roku 2018 obliekol dres MŠK Považská Bystrica. Za náš klub odohral 7 vynikajúcich sezón, v ktorých získal majstrovský titul a v poslednom ročníku vyhral s tímom aj Slovenský pohár. Bola to pre Martina labutia pieseň, v júni 2025 ohlásil koniec aktívnej hráčskej kariéry. Opýtali sme ho, ako všetko vníma a čomu sa bude teraz venovať.
Martin ako si dospel k rozhodnutiu ukončiť hráčsku kariéru?
Aj po zdravotnej stránke som cítil, že starnem, vek človek nezastaví. Bolo to náročné cestovanie, už som cítil, že potrebujem zmenu. Nemyslím po hádzanárskej stránke, lebo v Považskej Bystrici som bol veľmi spokojný, no chcelo to zmenu životného štýlu. Predstaviteľom v klube MŠK sa chcem veľmi poďakovať, naše vzťahy boli vždy výborné, vždy sa so mnou vedeli dohodnúť aj na zmluve. Jednoducho potreboval som životnú zmenu, možno budem banovať, ale už som sa takto rozhodol.
Čo ťa zo zdravotného hľadiska limitovalo?
S chrbtom som mal dlho problémy a v závere už aj problémy s kolenom. Bola to otázka času, kedy príde koniec kariéry, či o dva roky alebo teraz. Mohol som si ešte trošku predĺžiť hráčsku kariéru, ale už som cítil, že je najvyšší čas skončiť. Aj preto, aby som po kariére mohol v súkromnom živote fungovať bez zdravotných obmedzení.
Hovorí sa „nikdy nehovor nikdy“, je teda toto tvoje rozhodnutie skončiť definitívne?
Zakladám si rodinku a ten môj hádzanársky sen, ktorý som mal, skúsiť zahraničné ligy, už uplynul. Doma v Bojniciach sa chcem teraz už venovať rodine.
V MŠK Považská Bystrica si odohral 7 sezón, ktorú považuješ za najlepšiu?
To je ťažké určiť, každá bola špecifická. Asi najlepšia bola tá majstrovská sezóna a celkom mi vyšla aj tá následná, keď sme hrali Európsku ligu.
Kariéru si navyše zavŕšil famózne ziskom Slovenského pohára a striebrom vicemajstra...
Bola by to čerešnička na torte, keby sme boli teraz majstri, no mali sme vo finále ťažkú situáciu. Viacerí boli zranení a bolo treba raz vyhrať v Prešove, čo sa nám nepodarilo. Ale svet sa nezrúti, život ide ďalej. MŠK Považská Bystrica má dobre nakročené do ďalších sezón, určite bude bojovať o najvyššie priečky.
Čomu respektíve komu sa ty teraz budeš venovať po konci hráčskej hádzanárskej kariéry?
Potrebujem si koleno dať do poriadku, posledné zápasy som hral naozaj cez bolesť. Ale odišiel som mimo hádzanú. V strede júna som začal pracovať vo väčšej firme na výrobu plastových okien Slovaktual. Je to skok pre mňa, 20 rokov som hral hádzanú, budem sa musieť nejako zaradiť do toho bežného mimošportového života.
Čo konkrétne robíš v tejto spoločnosti?
Klasickú manuálnu prácu. Na píle napílim rámy, dávam ich dokopy. Zasklievanie, skrutkovanie, jednoducho kompletná výroba plastových okien. Je to veľká zmena, napríklad v tom, že ráno o 5 piatej už vstávam. Doteraz som bol zvyknutý ísť na deviatu na tréning. Bol som síce tréningami vyťažený celý deň, ale teraz je to iné. Som na jednom mieste osem a pol hodiny, odrobím si a idem domov. A mám voľno.
A zvládaš to bez problémov?
Zatiaľ áno. Sám zo seba som milo prekvapený, že to zvládam. Priateľka mi veľmi pomáha, naozaj som prekvapený, že ani to ranné vstávanie mi nerobí problém, hneď od rána fungujem. Asi som si to upratal v hlave, že ten hádzanársky pohár už pretiekol a začína takzvaný civilný život. Má to svoje výhody, že človek príde o pol tretej popoludní domov a môže sa venovať rodine.
Rodinka je zrejme spokojná, že viac času tráviš doma...
V decembri čakáme s priateľkou dieťatko, moje druhé, takže sa veľmi tešíme. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo som si povedal, už stačilo v hádzanej. Často som chodil z tréningu domov až o pol deviatej večer, priateľku som skoro nevidel. Teraz sa všetko zmení, viac sa budem venovať doma.
