Postupne prešiel klubmi Dubnica nad Váhom, ŠKP Bratislava, Prešov, Hlohovec, HC ALPLA HARD (Rakúsko), Šaľa. Má obrovskú silu v celom tele, rešpekt súperov a pre tím veľké srdce a empatiu. Skúsený borec, ktorého MŠK Považská Bystrica určite uvíta a potrebuje.
Peter ako sa „upieklo“ tvoje angažmán v MŠK Považská Bystrica?
Je to v prvom rade veľká výzva pre mňa. Dlhšie som nehral. Skoro som z toho športového kolotoča vyletel. Ale prišla táto ponuka od prezidenta klubu MŠK Ľuba Cifru, lebo sa zranil Šimon Macháč a treba ho nahradiť do konca sezóny, tak som to samozrejme prijal. Šimonovi prajem rýchle uzdravenie.
Neprichádzaš do neznámeho prostredia...
Budem si môcť zahrať znova s chalanmi, s ktorými som prežil najkrajšie hádzanárske časy – Ľubo Ďuriš a Majo Žernovič. Takže druhá výzva. A tretia aby som to prežil zdravý. A štvrtá aby sme išli za tým cieľom, o ktorý nám všetkým ide – majstrovský titul.
Čo ťa teraz čaká? Po pauze asi hneď do zápasov nenaskočíš...
Rozprával som sa samozrejme už aj s trénerom Vaškom Strakom. Dúfam, že tá svalová pamäť tam ostala. Keď to bude mať hlavu aj pätu, ja si myslím, že sa do všetkého rýchlo dostanem. Som typ človeka, že keď si niečo zaumienim, mám víziu, tak sa do toho kusnem. Môžu sa stať zranenia na palubovke, mimo nej. Ale ja určite urobím všetko, aby som nesklamal hráčov, trénera, fanúšikov. Nejdem do toho len s pocitom, že idem vyskúšať. Z vnútornej strany som sa presvedčil, že chcem byť prínosom.
Aké sú tvoje ambície v MŠK?
Tu sú tie naj ambície. Ísť do takéhoto stroja, rozbehnutého kolotoča nie je ľahké. Skúsenosťami, aké mám, povahou že nerád prehrávam, chcem byť prínosom. Dúfam, že to bude s tým najkrajším happyend, aký v športe môže byť. Nič nechcem podceniť.
Takže si pripravený útočiť na majstrovský titul...
Túžim po tom veľmi. Akurát včera som sa Ľubom Ďurišom rozprával, že čo sa nám nepodarilo spolu aj s Majom Žernovičom v Hlohovci, mohlo by sa teraz podariť v Považskej Bystrici. Kedy, keď nie teraz? Na konci mojej kariéry by to bola čerešnička na torte.
Aký máš vzťah k Považskej Bystrici?
Málo kto vie, že pochádzam z Dubnice nad Váhom. Ešte keď som hrával za prípravky, žiakov, dorastencov sme s Považskou Bystricou zvádzali ťažké boje. Preto mám v tomto klube veľa kamarátov ako je Maťo Lipták, Borčinec a spol. Že by moje posledné hádzanárske kroky viedli na Považie, to by bola fantázia. A keby sme získali majstrovský titul, to by bolo famózne. Vtedy by som si povedal, že už s pokojom môžem zavesiť tie tenisky na klinec.
Tvoja pozícia je pivot. To dosť bolí...
Hádzaná je kontaktný šport. Ja som sa v tom vždy vyžíval. Či v obrane, či v útoku. Niekto je tej povahy, že dostane 2-3 krát bitku, tak je s prepáčením posraný. Ja aj keď dostanem 10 krát, pôjdem tam aj 11ty. Mňa tieto mikro súboje vždy ešte viac vyhecujú. Ja to milujem.
Ako to vnímajú spoluhráči?
S Ľubom Ďurišom sme sa bavili (smiech). Vždy keď vedľa mňa bránil, dostal som nakladačku ja, aj Ľubo. Hovoril mi, to zase dostanem? Odpovedal som mu, bohužiaľ. Brániš vedľa mňa, tak dostaneš aj ty. Priprav sa, že zase niečo obdržíš.
Čo by si povedal fanúšikom?
Bol som na pohárovom zápase s Bojnicami. Veľmi dobrá atmosféra bola. Prial by som si, aby to bol vždy náš ôsmy hráč na ihrisku. Aby sme do posledného miesta zaplnili celú halu. Aby súper, ktorý pôjde hrať do Považskej Bystrice, prehrával 0-10 už pred štadiónom. Naším cieľom a úlohou je, aby sme ich k tomu motivovali.
